Projekt Digitálne EkoPoloniny je financovaný Európskou úniou
z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti SR
Projekt Digitálne EkoPoloniny je financovaný Európskou úniou
z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti SR
Karpatské pralesy predstavujú územie, ktoré bolo v roku 2007 zapísané do Svetového prírodného dedičstva UNESCO. Pôvodne išlo o 10 samostatných lokalít bukového pralesa na Slovensku (Stužica, Havešová, Rožok a Vihorlat) a Ukrajine, neskôr sa územie rozšírilo až na 93 lokalít v 18 krajinách Európy (rok 2021). Dnes sa celá táto chránená oblasť nazýva Staré bukové lesy a pralesy Karpát a iných regiónov Európy.
Buk lesný, ktorým sú tieto lesy tvorené je najbežnejšou drevinou na Slovensku a zároveň ide o najvýznamnejšiu drevinu mierneho pásma Európy. Jeho dominancia sa vyvinula od poslednej doby ľadovej, ktorú buk prežil v malých územiach na juhu Európy, odkiaľ sa za asi 4000 rokov rozšíril po celej Európe. Buk lesný zvyčajne rastie do výšky až 40 metrov, má hnedú až svetlosivú kôru a jeho plody – bukvice sú pre človeka bez tepelnej úpravy jedovaté.
Bukové pralesy predstavujú vynikajúci príklad relatívne nenarušených lesov mierneho pásma a poukazujú na veľké množstvo ekologických zákonitostí a procesov v rôznych podmienkach. Buk lesný prekonal za posledný milión rokov nepriaznivé podmienky každej doby ľadovej v útočiskách na juhu a nakoniec pokryl veľké časti európskeho kontinentu. Počas tejto doby vytvoril rôzne typy rastlinných spoločenstiev v odlišných prostrediach a tak tieto lesy obsahujú neoceniteľnú genetickú zásobáreň buka a ďalších druhov. Bukové pralesy poskytujú útočisko pre viac ako 10 000 druhov živočíchov a rastlín a mnohé z nich sú tzv. endemity, druhy, ktoré sa prirodzene vyskytujú len na špecifickom území.
Národná prírodná rezervácia Havešová sa nachádza v katastrálnom území obcí Stakčínska Roztoka a Kalná Roztoka. Na rozlohe viac ako 170 ha sa nachádzajú najvyššie buky na svete. Vďaka úrodnej ílovitej pôde tu stromy narastajú do rekordných výšok, najvyšší má výšku až 58 metrov.
Na celom území pralesa je možné nájsť veľké množstvo tzv. mŕtveho dreva v rôznych stupňoch rozkladu. Vďaka tejto skutočnosti je v oblasti veľké množstvo húb (ktoré spúšťajú rozklad dreva) a hmyzu (žijúci pod kôrou, rozkladajúci drevo a pod.). Počas doby rozkladu (20-180 rokov) osídľujú drevnú hmotu aj rôzne ďalšie bezstavovce, vtáky či cicavce. Výsledkom rozkladu mŕtveho dreva je úplná mineralizácia a navrátenie živín do pôdy.
Odumretá drevná hmota je v súčasnosti ohrozeným prvkom ekosystému z dôvodu intenzívneho lesného hospodárstva, ktoré nedovoľuje vznik zásob tejto hmoty. Dôsledkom toho je ohrozenie existencie hmyzu či húb žijúcich v týchto zostatkoch. Fauna a flóra týchto oblastí má vhodné podmienky len v prísne chránených oblastiach s obmedzenou ťažbou dreva.
Havešová nie je prístupná po žiadnom turistickom chodníku, návšteva je možná len s doprovodom z Národného parku Poloniny po starom neupravenom lesnom chodníku.
V okolí národnej prírodnej rezervácie Havešová sa nachádza aj Rybník pod Havešovou, ktorý je vyhľadávaným miestom turistov a slúži hlavne na rybolov. Nadšencov histórie zaujme tiež drevený chrám v Kalnej Roztoke, ktorý je netradične omietnutý a natretý vápnom zvonku aj zvnútra.
S rozlohou 67,1 ha je národná prírodná rezervácia Rožok najmenším územím v rámci tohto Svetového dedičstva UNESCO a leží medzi obcami Ulič a Uličské Krivé. Vďaka úrodným hlinitým a ílovitým pôdam sa tu dosahuje vysoká produktivita (až 1000 m³ dreva na hektár).
Vyskytuje sa tu hlavne buk lesný, ktorý má premenlivú štruktúru a len vo vyšších miestach je ojedinele aj javor horský. Priemerný vek stromov je okolo 180 rokov, les je teda vo vývojovom štádiu dorastania.
Lokalita je prístupná značkovaným chodníkom zelenej farby, ide o stredne náročnú trasu, ktorá poskytuje 5 zastávok, kde sú umiestnené tabule s informáciami o pralese, o faune a flóre a ďalších prírodných úkazoch. Cestu je možné začať pri drevenom chráme sv. Michala Archanjela v Uličskom Krivom z 18. storočia.
V blízkom okolí sa taktiež nachádza Arpádova línia, pozostatok obranného valu postaveného maďarskými vojakmi počas druhej svetovej vojny na ochranu pred Červenou armádou. Vedie k nemu náučný chodník z Uliča, ktorý končí až pri slovensko-ukrajinskej hranici.
Národná prírodná rezervácia Stužica sa nachádza v najvýchodnejšej časti Slovenska na slovensko-poľsko-ukrajinskom trojmedzí Kremenec na ploche viac ako 760 ha a patrí k najväčším slovenským pralesom. Lesy sú tvorené prevažne bukmi vo veku 220-250 rokov a doplnené sú majestátnymi jedľami vo veku až do 400 rokov. V nižších oblastiach je možné nájsť taktiež jasene a javory.
V oblasti sa nachádza takmer 500 druhov húb, 105 druhov lišajníkov (vrátane kriticky ohrozených) či 354 druhov vyšších rastlín (vrátane endemitov ako zvonček jedľový, klinček nakopený, fialka dácka a ďalších). Porasty vytvorili vhodné podmienky pre 48 druhov vtákov, z ktorých väčšina patrí k ohrozeným druhom (napr. sova dlhochvostá, ďubník trojprstý a ďalšie). Žije tu jeleň obyčajný, sviňa divá ale aj vlk dravý, medveď hnedý či rys ostrovid. V posledných rokoch sa na území vyskytuje aj zubor hrivnatý.
Lokalita je dobre prístupná po značkovaných chodníkoch. Ide o údolie tvorené rovnomennou riečkou Stužica s niekoľkými bočnými hrebienkami a prítokmi. Najvyšší bod Kremenec má výšku 1210 m n. m. a vedie k nemu červený turistický chodník z Novej Sedlice.
V tejto národnej prírodnej rezervácii sa okrem najvyššieho vrcholu nachádza aj druhý najvyšší kopec Bukovských vrchov a to Kamenná lúka, ktorého južná časť je na Slovensku a severná v Poľsku. Miesto je charakteristické krásnymi výhľadmi na všetky strany a slúži ako vhodná prestávka počas náročnejších ciest.
Pôvodne bola Udava súčasťou chránenej oblasti Stužica, od roku 2021 je samostatným chráneným územím v rámci bukových pralesov UNESCO. Prírodná rezervácia Udava sa nachádza na území obce Osadné a má rozlohu takmer 392 ha.
V oblasti sa nachádzajú prirodzené spoločenstvá jedľových bučín, kde sa popri buku vyskytuje významne aj jedľa. Z rastlín tu dominujú paprade či kyslička obyčajná. Žije tu vlk dravý, rys ostrovid aj medveď hnedý, prechodne sa tu vyskytuje aj zubor hrivnatý.
Územím vedie medzinárodný lesnícky náučný chodník Udava – Solinka, ktorý začína na mieste zvanom Uhliská a pokračuje až na hrebeň Beskýd k štátnej hranici s Poľskom.
V Osadnom pri pravoslávnom chráme sa nachádza Krypta vojakov z 1. svetovej vojny, ktorí padli v Osadnom a okolí. Odpočinok tu našlo 1025 rakúsko-uhorských a ruských vojakov.
Komponent UNESCO Vihorlat sa nachádza vo Vihorlatských vrchoch severne od jazera Morské oko. Obsahuje národnú prírodnú rezerváciu Vihorlat a časť Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat.
V oblasti dominuje buk lesný vo veku až do 240 rokov a doplnený je jedľou bielou a javorom horským. Nachádza sa tu množstvo vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Žije tu aj rys ostrovid, medveď hnedý, vlk dravý ale aj zubor hrivnatý.
V prírodnej rezervácii Vihorlat sa nachádza aj Beňatinské jazero, pôvodne travertínový lom, ktorý obsahuje množstvo skamenelín morských živočíchov. Kúpanie je na vlastné riziko.
