Ľudové tradície

V oblasti Polonín na východnom Slovensku sa tradične rozvíjali rôzne remeslá, ktoré boli úzko späté s miestnym spôsobom života a prírodnými podmienkami regiónu.

Hrnčiarstvo a keramika

Hrnčiarstvo na Slovensku bolo jedným z najrozšírenejších remesiel až do polovice 20. storočia a výnimkou nebola ani okolie Polonín.

Na východnom Slovensku bol dosiahnutý najväčší rozmach v 16. storočí, kedy vznikali prvé cechy v mestách ako Košice, Prešov, Stropkov, Bardejov či Snina. Typickým prvkom bol štíhly džbánik zdobený prevažne rastlinným motívom v rôznych variantoch. Neskorší úpadok bol spôsobený mechanizáciou výroby a rozšírením lacnejšieho riadu (smaltovaného a plechového). Na začiatku 20. storočia tak zanikla väčšina výroby na Slovensku.

Najznámejším hrnčiarskym majstrom v oblasti bol Ján Halamka zo Sniny, pre ktorého je charakteristická výroba najmä mís, ktoré dekoroval jednoduchými farebnými geometrickými alebo rastlinnými tvarmi a polieval ich tmavohnedou hlinou.

V súčasnosti existuje v Poloninách snaha o obnovenie tohto remesla a jeho zatraktívnenie pre verejnosť. V obci Topoľa ponúka Remeselné centrum zážitkovú výrobu keramiky, počas ktorej si návštevníci môžu vyskúšať od točenia a modelovania na kruhu až po zdobenie hotového výrobku.

Chov oviec

Množstvo lúk a pasienkov, ktoré sa v Poloninách nachádzajú slúžili v minulosti na pasenie oviec ale aj dobytku a koní. Lúky Bukovských vrchov boli striedavo pasené a kosené (jeden rok sa na nich páslo, druhý rok len kosilo). Chované ovce sa na pasienkoch aj košarovali, čím sa zabezpečovalo prírodné hnojenie územia a zvyšovala úrodnosť.

Ovce chované v tomto regióne boli odolnejšie voči zlým klimatickým podmienkam, keďže žili vo vyššie položených miestach a dokázali spásať aj ťažšie stráviteľné rastliny. Najväčšie majery na chov oviec sa nachádzali v Stakčíne, Topoli, Pčolinom, Udavskom, Kalnej Roztoke, či Osadnom. Snina bola najvalašskejšie miesto Uhorska s vlastným salašom, sninský bača bol oslobodený od daní a patril k váženým ľuďom. Ovce sa chovali najmä na produkciu mlieka, syra a bryndze ale taktiež sa využívala ich vlna.

Dnes sa chov oviec dostáva opäť do povedomia aj vďaka miestnym občanom, ktorí ponúkajú možnosť stráviť celý deň s ovcami na paši ako formu zážitkového turizmu (Remeselné centrum Topoľa). V Ladomírove je taktiež otvorená dielňa na plstenie ovčej vlny a tkanie na krosnách.

Rezbárstvo a práca s drevom

Drevo hralo v histórii Slovenska významnú rolu. Spracovanie dreva sa viazalo na viacero zamestnaní, cez drevo sa vyjadrovali výtvarné schopnosti a jedinečnosti regiónu. Rezbárstvo malo uplatnenie v staviteľstve (napr. zdobené brány, okná), v stolárstve (zdobené stoly a stoličky, truhlice a iné), pri výrobe náradia (drevené lopaty, vidly, hrable a ďalšie), hračiek, nástrojov na spracovanie textilných vlákien (napr. kolovraty, krosná) či pri tvorbe náhrobných krížov a sôch.

Špecifickou formou rezbárstva je rezbárstvo pastierov. Umelecká tvorivosť pastierov sa uplatnila pri tvorbe pracovných nástrojov najmä na spracovanie produktov z mlieka. Črpáky, nádoby na pitie žinčice, sú výnimočným príkladom ľudovej tvorby, ktorých ucho je rezané do rôznych geometrických a iných tvarov. K ďalším vyrezávaných nástrojom patria varechy, formy na syr a maslo a iné.

Typickým nástrojom pastierov v Karpatoch bola trembita. Dychový hudobný nástroj vyrobený z jedného dlhého kusu borovice alebo smreku slúžil na komunikáciu medzi salašmi, ale tiež v mnohých prípadoch nahrádzal zvony pri dôležitých obecných udalostiach. Posledný salaš na Slovensku, ktorý tento nástroj používal sa nachádzal v Novej Sedlici. Od roku 1961 je posledná trembita vystavená v múzeu vo Svidníku.

Ďalším reprezentantom spracovania dreva v Poloninách je korytárstvo – výroba drevených nádob pomocou dlabania a strúhania. Najväčší rozvoj korytárstva bol zaznamenaný na konci 19. storočia s príchodom rumunských rómskych korytárov na východné Slovensko, ktorí hľadali nové územie na výrobu a predaj svojich výrobkov. Významným súčasným korytárom v okrese Snina je Milan Karľa. Ten sa okrem výroby korýt venuje aj výrobe dreveného riadu pomocou dlabania a taktiež predvádzaniu počas jarmokov a festivalov, kde je možné vyrobiť si vlastné korytko alebo aj drevený prsteň.

O hojnom využití dreva v oblasti hovoria aj drevené chrámy, ktoré sa nachádzajú po celom severovýchodnom Slovensku vrátane pravoslávneho chrámu v Topoli, gréckokatolíckeho chrámu v Ruskom Potoku či gréckokatolíckeho chrámu v Uličskom Krivom.

Pestovanie rastlín

Poloniny sú vďaka svojim rozsiahlym lúkam a pasienkom vhodné aj na pestovanie rôznych tradičných poľnohospodárskych plodín.

Pohánka

Keďže pohánka nemá rada veľmi teplé počasie a vyžaduje špecifickú vlhkosť, sú Poloniny takmer ideálnym miestom na jej pestovanie. V minulosti tu bola bežnou stravou a využívala sa aj pri pôstoch. Ide o tzv. pseudoobilninu, a teda má iný tvar ako klasické obilniny, ale má šupku a semienko, ktoré sa spracováva napr. na múku. Pohánka obsahuje veľké množstvo rutínu (znižuje cholesterol, zvyšuje pružnosť ciev, má antioxidačné účinky), kvôli čomu má múka z nej tmavšiu farbu ale tiež kvercetín (má protizápalové a protivírusové vlastnosti, podporuje imunitu), ktorý je horký a čiastočne obmedzuje jej využitie. Vďaka týmto látkam a ďalším minerálom sa pohánka považuje za zdravotne prospešnú a keďže neobsahuje lepok je vhodná aj pre celiatikov.

Miestni ju nevolajú inak ako „tatarka“. Svoju prezývku získala na základe toho, že ju do strednej a východnej Európy doviezli Tatári, ktorí sa rozširovali do Európy z Ázie (odkiaľ pohánka pochádza). Tradičným jedlom, ktoré sa z pohánky vyrába a je typické pre túto oblasť Slovenska sú tatarčané (alebo tatarčane) pirohy. Ide o pirohy, do ktorých sa pridáva pohánková múka, čím získavajú špecifickú farbu aj chuť.

Pestovaniu pohánky sa v súčasnosti venuje aj rodina Chomaničová, ktorá v Kolonici obhospodaruje viac ako tri hektáre pôdy. Pôvodne kosili pohánku ručne, viazali ju do snopov, obracali a mlátili na stacionárnej mláťačke. Pri dnešnom objeme výroby už používajú kombajn, ale stále sa snažia o čo najviac tradičné spracovanie. Ponúkajú aj spoznávanie pohánky prostredníctvom zážitku, kedy prevedú záujemcov celým procesom od rastu rastliny až po jeho zber a spracovanie.

Kribica

Kribica je špeciálny druh raže s dlhými steblami, ktorá sa zvykla používať na slamené strechy, na výrobu nepálených hlinených tehál, vianočných ozdôb, ražného chleba ale taktiež aj ako krmivo. Dosahuje výšku až dva metre a na to, aby dobre zakorenila potrebuje veľa dažďa a vlhka. Vďaka svojim vlastnostiam však dokáže slama z tejto rastliny odolávať vode desiatky rokov, keďže časom zdrevnatie.

Dnes sa kribica už takmer nepestuje, čo zvyšuje jej hodnotu. V Poloninách sú však stále miesta, kde je ju možné nájsť. Pri rekonštrukcii známeho Domčeka deduška Večerníčka sa použila práva kribica vypestovaná v národnom parku. Strecha domčeka je tvorená slamou kribice, ktorá bola ručne pozbieraná, mlátená, zviazaná do snopov a následne nasadená na strechu.

V Remeselnom centre Topoľa ponúkajú zážitkové spracovanie kribice. V rámci jednotlivých aktivít je možné vybrať si medzi siatím kribice, ručným kosením a zberom, mlátením pomocou cepov, viazaním snopov alebo babiek prípadne je možné zúčastniť sa workshopu zameraného na kladenie slamenej strechy.

Nielen s kribicou sa spája špeciálna stavba na slamu – oboroh, ktorá v minulosti chránila slamu pred dažďom. Ide o otvorenú konštrukciu typicky so štyrmi nosnými stĺpmi zo smrekového dreva zapustenými do zeme a slamenou alebo šindľovou strechou s ľahkým rámom, ktorú je možné spustiť resp. zdvihnúť podľa potreby. V súčasnosti sa tieto stavby takmer vôbec nepoužívajú na svoj pôvodný účel, nájsť ich je však možné napríklad v pri drevenom chráme sv. archanjela Michala v Ruskom Potoku alebo pri Beskydskom panteóne v Jalovej.

Technické konope

Konope sa kedysi pestovalo na celom Slovensku a keďže mu vyhovuje chladnejšie a vlhšie počasie a menej úrodné pôdy, úspech malo aj v oblasti Polonín. Kedysi patrilo k najdôležitejším surovinám a malo široké využitie. Dnes sa využíva v stavebníctve (ako izolačný materiál), v odevnom priemysle, pri výrobe kozmetických výrobkov (CBD kozmetika), potravín (konopný olej, múka, proteín, čaj…) či liekov a v minulosti sa z nej vyrábal aj odolný papier, na ktorom je napríklad vytlačená Listina nezávislosti USA.

Technické konope je odolné voči škodcom a chorobám a obsahuje esenciálne mastné kyseliny, bielkoviny ale aj rôzne vitamíny a minerály. Obsah CBD (kanabidiolu), ktorý má protizápalové a upokojujúce účinky (ale nie psychotropné) v technickom konope je do dvoch percent.

Na východe Slovenska sa ekologickému pestovaniu konope venuje rodinná farma z Pčoliného. Od roku 2021 pôsobí pod vlastnou značkou a vyrába svoju kozmetiku, potraviny aj ponožky. V rámci svojho programu ponúkajú taktiež návštevu konopnej farmy pre verejnosť s možnosťou nazbierať si vlastné lístky, ochutnať lokálne bio produkty či prejsť sa konopným bludiskom.